Čo je možné považovať za živnosť a čo nie

//Čo je možné považovať za živnosť a čo nie

V tomto článku si definujem čo je živnosť, priblížime si aké pojmové znaky musí mať živnosť aby sa ňou dala považovať a aká činnosť naopak živnosťou nie je a ide o neoprávnenú podnikateľskú činnosť.

Živnosť podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon v znení neskorších predpisov je definovaná ako sústavná činnosť vedená osobitne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za zámerom dosiahnutia zisku a za určitých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Živnosť musí spĺňať určité znaky, a to:

  • sústavná činnosť, nie jednorazová
  • samostatné prevádzkovanie
  • pod vlastným menom
  • na vlastnú zodpovednosť
  • za účelom dosiahnutia zisku

je nevyhnutné aby boli splnené všetky tieto znaky aby sme mohli považovať činnosť za podnikanie. Živnosť je prevádzkovaná buď fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

Fyzická osoba – živnostník, podnikateľ

Právnická osoba – obchodná spoločnosť, družstvo, príp. iné subjekty, ktoré vykonávajú podnikateľské činnosti, teda živnosti podľa živnostenského zákona.

Živnostenský zákon vymedzuje aj také činnosti, ktoré nie sú živnosti a podnikateľské subjekty vykonávajú tieto činnosti na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Na výkon týchto činností je požadované splnenie prísnejších podmienok ako na prevádzku živnosti.

Podľa zákona sa za živnosť nepovažuje:

  • prevádzka činností, ktoré sú vyhradené zákonom štátu alebo právnickej osobe určenej samostatným právnym predpisom. Sem patrí výber daní, poštové služby a i.
  • slobodné povolania podľa Autorského zákona – využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených zákonmi, autormi vrátane vydávania, množenia a rozširovania literárnych diel na vlastné náklady
  • liečiteľská činnosť
  • výkon slobodných povolaní – psychológ, veterinár, advokát, notár, exekútor, daňový poradca, autorizovaný geodet
  • činnosť športovcov, športových odborníkov, podľa zákone č. 440/2015 Z.z. o športe
  • prevádzka vzdelávacích zariadení na prípravu odbornej spôsobilosti odborníkov v oblasti športu
  • ďalšie činnosti na výkon ktorých je potrebné osobité povolenie vydávané osobitým orgánom, nie živnostenským úradom – činnosť bánk a poisťovní, banská činnosť, autobusová, letecká, nákladná cestná doprava, rozhlasové a televízne vysielanie, výroba elektriny a i.
  • za živnosť sa ďalej nepovažuje ani činnosť, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi ale spĺňa všetky znaky živnosti
  • predaj spracovaných alebo nespracovaných rastlinných alebo živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti fyzickými osobami, predaj lesných plodín. V tomto prípade ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, jedná sa už o sústavnú činnosť podnikania, ale nie je to živnostenské podnikanie, ale podnikanie samostatne hospodáriaceho roľníka.
  • Činnosti spojené s prenájmom nehnuteľností

Čo sa týka činností spojených s prenájmom nehnuteľností, tak ani v tomto prípade sa nedá hovoriť o živnosti. Prenájom vlastných nehnuteľností, akými sú byty, domy, pozemky, chaty je definovaný ako forma dispozície s vlastným majetkom. V takomto prípade teda nie je možné považovať poskytovanie prenájmu ako živnostenské podnikanie a nie je nutné mať zriadenú živnosť na takúto činnosť. Avšak netreba zabudnúť, že takéto príjmy treba zdaniť.

Ak sa popri prenájme poskytujú aj iné služby spojené s prenájmom ( napr. upratovanie bytu) , jedná sa už o podnikanie a je nutné mať živnostenské oprávnenie.

By |2019-07-02T16:36:06+02:00júl 2nd, 2019|Nezařazené|0 Comments
Táto webová lokalita používa súbory cookie a služby tretích strán. Ok