Vyslanie zamestnancov do USA na B víza

Pri vyslaní zamestnancov do USA a vykonaní prác v USA sa treba vysporiadať s viacerými otázkami a to najmä v daňovej ale aj imigračnej oblasti. Veľmi častou situáciou je vyslanie zamestnancov do USA na vykonanie prác niekedy aj s dodaním technológii, t.j. spolu s dodaním fyzických tovarov alebo produktov. V tejto súvislosti je možnosť alternatívnych situácii tak široká, že nie je možné poňať všetky možné aspekty potenciálnych dopadov konkrétnych prípadov. Preto daňové úrady a imigrační úradníci môžu dospieť k iným záverom ako je načrtnuté v nasledujúcom.

Ušetrite svoj čas a peniaze a objednajte si vybavenie víz a založenia spoločnosti, účtovné a daňové služby u odborníkov.

Daňové otázky vyslania zamestnancov do USA

Začneme najprv daňovými otázkami ale ak Vás zaujímajú iba imigračné otázky, tak môžete preskočiť túto časť a ísť nižšie priamo na imigračné otázky. Na príjem s podnikania sa v USA vzťahuje viacero daní z príjmu, daň z obratu a pri importe aj clo. Správnym nastavením korporatných a zmluvných štruktúr je možné nasmerovať zdanenie týchto príjmov buď v USA alebo na Slovensku a zároveň zabezpečiť čo najvyššie možné uplatnenie daňovo uznateľných výdavkov. Kľúčom k dosiahnutiu týchto dvoch cieľov je staviť, v ktorých situáciách vzniká v USA Slovenskej spoločnosti pri dodaní služieb stála prevádzkareň. Na pochopenie, aké výhody a nevýhody majú jednotlivé zmluvné a korporátnych nastavenia dodania služieb najprv v krátkosti definujeme prehľad sadzieb jednotlivých daní a ďalej alternatívy zmluvného a korporátneho nastavenia a nakoniec aj predpoklady kedy vzniká stála prevádzkareň slovenskej spoločnosti a prečo je toto najmenej výhodné nastavanie. S tým súvisí aj imigračný status vyslaných spolupracovníkov do USA. Na záver potom vylučovacou metódou vysvetlíme, ktorý typ víz je vhodný na vyslanie spolupracovníkov na dodanie služieb do USA a aké sú limity tohto režimu.

Alternatívy dodania tovarov a služieb v USA

1. Budete dodávať služby a tovary americkému odberateľovi ako slovenská firma,
2. budete dodávať služby americkému odberateľovi ako slovenská firma ale Vaša prítomnosť v USA bude tak silná, že Vám tam vznikne stála prevádzkareň,
3. založíte si v USA firmu a budete dodávať tovary a služby v USA ako americká firma, prípadne tovary dodáte ako slovenská firma a služby ako americká firma. Časť príjmu v USA refakturujete z americkej spoločnosti na slovenskú spoločnosť, čím sa v USA zníži zdaniteľný zisk, pričom pokiaľ pôjde o prepojené osoby, tak pritom budete musieť dodržať limity transferového oceňovania.

Ad alternatíva 2 – stála prevádzkareň.

Začíname touto alternatívou, pretože je najmenej výhodná. Tým vysvetlíme čo musíte splniť, aby ste mohli postupovať alternatívou číslo jedna alebo pre istotu si zvolíte alternatívu číslo dva. Čo je to stála prevádzkareň? Za bežných okolností pri cezhraničnom dodaní služieb je táto ekonomická aktivita zdanená v oboch štátoch. Tak je tomu aktuálne pri prijatí služieb v USA z daňových rajov. Na to, aby slovenská spoločnosť nespadala do tohto nevýhodného režimu, tak našťastie na to máme riešenie a to je zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi USA a Slovenskom. Najlepšie to vysvetlíme ak zacitujeme konkrétny článok 7 ods. 1, ktorý sa na túto situáciu vzťahuje: „Zisky podnikov jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva alebo vykonával priemyselnú alebo obchodnú činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, avšak iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.“ Okrem toho sú v tejto zmluve riešené aj zamedzenie dvojitého zdanenia zo zamestnania, úrokov, dividend, licenčných poplatkov, nájmov a iných typov príjmu ale pre našu situáciu je to neaktuálne.

Prečo je stála prevádzkareň nevýhodná? Hlavnou nevýhodou stálej prevádzkarne je jej administratívna záťaž. To či slovenskej firme v USA vznikla stála prevádzkareň je založené na tom akú silnú prítomnosť má v USA. Konkrétne, či má v USA sklady, kancelárie, či sa tam zdržujú jej zamestnanci alebo konatelia. Ak má slovenská spoločnosť v USA silnú prítomnosť, tak sa musí registrovať v USA na daň z príjmu a z časti príjmov, ktoré dosiahla vďaka svojím aktivitám v USA odvádzať daň z príjmu, účtovať nielen o príjmoch a ale aj o výdajoch a musí spĺňať mnoho ďalších administratívnych povinností ako americké spoločnosti. Zároveň však musí o týchto príjmoch a výdajoch ešte raz účtovať na Slovensku, a musí riešiť, či zisk, ktorý už raz zdanila v USA nebude podliehať dani z príjmov aj na Slovensku (t.j. či sa na ten príjem aplikuje metóda zamedzenia dvojitého zdanenia vyňatím alebo započítaním). Ide o administratívnu nočnú moru a zo všetkých alternatív je najdrahšia.

Ako sa vyhnúť vzniku stálej prevádzkarne? Na predídenie vzniku stálej prevádzkarne v USA je potrebné aby pri dodaní služieb nebola používaná kancelária alebo sklad, ďalej, zamestnanci, spolupracovníci a štatutári slovenskej spoločnosti by sa nemali zdržiavať na území USA pri dodávaní služieb alebo tovarov. Príkladom, kedy nevzniká stála prevádzkareň je napríklad dodanie projektu, ktorý je vyhotovený na Slovensku a zaslaný emailom do USA. Opačnou situáciou je napríklad prenájom alebo podnájom kancelárii a skladov, vyslanie zamestnancov a spolupracovníkov, ktorí budú úplne alebo čiastočne pripravovať projekt v USA a potom ho tam úplne alebo čiastočne implementovať.

Pokiaľ sa slovenská spoločnosť vie vyhnúť tomu, že pri dodaní služieb v USA používa kanceláriu alebo sklad ale nevie sa vyhnúť tomu, že tam vyšle spolupracovníkov alebo zamestnancov, tak na zmiernenie tohto negatívneho elementu iné slovenské spoločnosti využívajú získanie pozývacieho listu na konkrétnu osobu o obdobie od svojich amerických odberateľov. Bližšie k tejto praxi sa budeme venovať aj v časti týkajúcej sa imigračných otázok. V tej časti sa potom budeme aj detailnejšie venovať obmedzeniam rozsahu a typov aktivít, ktoré môžu slovenskí spolupracovníci vykonávať v USA.

Len na okraj, ako v praxi dochádza k tomu, že štátne orgány v USA začnú riešiť otázku stálej prevádzkarne slovenskej firmy v USA? Tieto situácie nastávajú, pretože keď slovenskí spolupracovníci prídu do USA tak miestni menej privilegovaní americký občania si vždy všimnú, že tam pracujú cudzinci a tento fakt nahlasujú americkej cudzineckej polícii, ktorá potom robí kontroly na to či sú všetky imigračné a daňové otázky v súlade s právnymi predpismi.

Ad alternatíva 1 – slovenská firma.

Ide o najľahšie a najlacnejšie riešenie. Slovenská firma fakturuje americkému odberateľovi, ten si vyžiada potvrdenie formulárov predpísaných IRS a za služby zaplatí. Slovenská firma zdaní príjmy na Slovensku. Na riziko a limity vzniku stálej prevádzkarne sme upozornili vyššie a na imigračné riziká upozorníme nižšie.

Na okraj dodajme, že aj pri tejto alternatíve je pri pôsobení slovenských zamestnancov alebo spolupracovníkov v USA z imigračných dôvodov dôležité použitie pozývacích listov od amerických dodávateľov a prísne dodržanie limitov rozsahu a typu povolených prác v USA.

Ad alternatíva 3 – americká firma.

Táto alternatíva predpokladá založenie americkej firmy v USA. Americká firma fakturuje klientom v USA. Jej príjmy sú následné refakturované na Slovensko a tam podliehajú zdaneniu. Americká firma podá v USA daňové priznanie ale daň platí iba zo zisku, ktorý je tvorený príjmom, ktorý nebol refakturovaný na Slovensko. Rozsah refakturácie je limitovaný pri prepojených spoločnostiach pravidlami transferového oceňovania. Na stanovenie primeranej výšky zisku sa pri transakciách medzi prepojenými osobami uplatňuje napríklad metóda cost plus.

Americká spoločnosť pôsobí ako daňový bloker, voči riziku vzniku stálej prevádzkarne v USA. Táto možnosť je drahšia ako alternatíva 1, pretože je potrebné v USA založiť spoločnosť a potom každý rok podať daňové priznanie. Na druhej strane je ale riziko vzniku stálej prevádzkarne sa ňou eliminuje.

Na okraj dodajme, že aj pri tejto alternatíve je pri pôsobení slovenských zamestnancov alebo spolupracovníkov v USA z imigračných dôvodov dôležité použitie pozývacích listov od amerických dodávateľov a prísne dodržanie limitov rozsahu a typu povolených prác v USA.

Ďalej ešte dodajme, že pokiaľ by išlo o súčasné dodanie služieb a tovarov, tak americká spoločnosť môže dodať služby a slovenská spoločnosť môže dodať tovary.

Ako uvádzame vyššie, príjem môže americká spoločnosť refakturovať na Slovensko, ale pre úplnosť v nasledujúcom uvádzame výšku daňových sadzieb v USA.

Zdanenie dodania služby v USA

• Federálna daň z príjmu – pre typ spoločnosti CCorp rovná daň 21% inak progresívna daň od nezdaniteľného minima až po 39% – v prípade záujmu Vám detailne k pásmam môže poslať osobitnú odpoveď,
• Napríklad, štátna daň z príjmu v štáte Georgia je 5.75%,
• Ďalej, v niektorých štátoch môže dodanie niektorých typov služieb podliehať aj obratovej dani. Obratové dane sa vzťahujú v USA primárne iba na tovary. Napríklad tak tomu je aj v štáte Georgia. Štát Georgia má celoštátnu obratovú daň 4% a ďalej miestne obratové dane vo výške v prieme okolo 4%, t.j. spolu okolo 8%. Pre konkrétnu odpoveď na otázku, či aj Vaše služby budú podliehať obratovej dani je potrebné vedieť o aký typ služby pôjde, komu bude dodaný a vždy odpoveď na túto otázku konzultovať aj s miestnym daňovým poradcom. Napríklad v štáte Georgia väčšina služieb nepodlieha salex tax, táto výnimka sa nevzťahuje na služby ubytovania, osobnej dopravy, zábavné parky, ale aj služba donáškovej dopravy pri predaji tovarov online.

Zdanenie importu tovarov do USA

• Dodanie tovarov zo Slovenska do USA nepodlieha v USA zdaneniu federálnou ani štátnou daňou z príjmu ani zrážkovou daňou – podmienkou je vyplnenie príslušných oficiálnych IRS formulárov pre odberateľa. IRS je federálny daňový úrad v USA. Odberateľ si ich od dodávateľa sám vyžiada pre zaslaním platby, resp. je to zodpovednosť dodávateľa si tieto formuláre zabezpečiť, preto dodávateľ ich dodanie nemusí riešiť.
• Pri dodaní do USA podlieha dodanie tovarov clu, ktorého výška sa odvíja od typu tovaru. Na stanovenie predpokladaného colného zaťaženia, je potrebné dodať predpokladaný okruh tovarov.
• Ďalej, v niektorých štátoch môže dodanie niektorých typov tovarov podliehať aj obratovej dani (obdoba DPH). Napríklad, štát Georgia má celoštátnu obratovú daň 4% a ďalej miestne obratové dane vo výške v prieme okolo 4%

Imigračné otázky vyslania zamestnancov do USA

Ak potrebujete Vy alebo Vaši zamestnanci alebo spolupracovníci vykonávať v USA pracovné činnosti, tak máte možnosť si vybrať s nasledujúcich alternatív:

• Pracovné víza H1B
• Manažérske víza L1B / L1A
• Investičné víza E2
• Turistické B víza
• ESTA – cestovanie do USA na výnimku z potreby víz

Získanie H1B víz je spojené s viacerými obmedzeniami. Po prvé, pracovné víza v USA vydávajú iba limitovanému počtu žiadateľov, ktorý je každý rok viac ako desaťnásobne prekročený a preto sa za týmto účelom robí lotéria. Po druhé, zamestnanec musí platiť dane a odvody z vyššie alebo rovnakého platu ako americký občan na obdobnej pozícií, čo celé víza značne predražuje. Ďalej, celý vízoví proces trvá rok a viac. Po štvrté, zamestnať cudzinca môže iba vopred schválená americká firma, ktorá sa za budúceho zamestnanca zaručí. Po piate, získanie tohto typu víz je relatívne drahé.

Získanie L1B / L1A je spojené s viacerými obmedzeniami. Po prvé, tieto víza su určené buď nositeľom nobelovej ceny alebo obdobných ocenení alebo manažerom viac ako 1 000 zamestnancov v USA. Po druhé, zamestnanec musí platiť dane a odvody z vyššie alebo rovnakého platu ako americký občan na obdobnej pozícií, čo celé víza značne predražuje. Po tretie, tento typ víz si vyžaduje založenie spoločnosti v USA. Ďalej, získanie tohto typu víz je relatívne drahé.

Získanie E2 víz si vyžaduje preukázanie finančných prostriedkov pripravených na investíciu vo výške 100 000 USD alebo viac. Po druhé, tento typ víz si vyžaduje založenie spoločnosti v USA. Ďalej, okrem ďalších predpokladov získanie tohto typu víz je relatívne drahé.

Vylučovacou metódou zostávajú B víza a ESTA – cestovanie do USA na výnimku z potreby víz. ESTA je oprávnenie, ktoré umožňuje vycestovať do USA na 3 mesiace bez víz. V praxi väčšina klientov v situácii, keď vysiela zamestnancov alebo spolupracovníkov nevyužíva ESTA, pretože pri vstupe do USA sa americký imigračný policajti nemusia stotožniť s tým, že rozsah prác, ktorý ide zamestnanec do USA robiť je dovolený v ESTA režime. Preto väčšina klientov nechce riskovať nepríjemnú situáciu keď vystaví svojich zamestnancov alebo spolupracovníkov tomu, že im imigračný policajt nepovolí vstup a pošle ich domov. Preto radšej využívajú alternatívu B víz. Táto alternatíva je lepšia aj pre prípad udania alebo náhodnej kontroly úradom práce alebo imigračnou políciou na pracovisku v USA.

B1 víza do USA sú obchodné víza a umožňujú vstup do USA na 6 mesiacov. Získať B1 môžete zvyčajne iba v prípade ak preukážete, že potrebujete vycestovať do USA na dlhšie ako na 3 mesiace, na čo Vám stačí ESTA.  B víza sa získavajú na ambasáde na základe podania žiadosti, súvisiacich dokumentov a pozývacieho listu od Vášho amerického odberateľa pre konkrétnu osobu a dĺžku prác, ktoré nesmie byť viac ako 6 mesiacov a menej ako 3 mesiace. Ak Vám Váš americký odberateľ takýto list neposkytne, tak potom Vám zostáva iba alternatíva ESTA. To má ale potom aj dosah na otázku stálej prevádzkarne, ktorú sme uviedli vyššie.

Na rozdiel od pracovných H1B víz alebo investičných víz, majú B víza veľmi úzky výpočet typu prác, ktoré môžu ich držitelia v USA vykonávať.

Povolené aktivity pre B víza

Aké činnosti môžete vykonávať na základe B1 víz? V prípade záujmu Vám zašleme kompletný zoznam tých služieb ale medzi povolené činnosti v režime B1 víz (obchodné víza) napríklad okrem iného patrí:

• Inštalácia, testovanie, kontrola, servis alebo oprava komerčného alebo priemyselného zariadenia alebo strojného zariadenia, ktoré bolo predané spoločnosťou mimo USA americkému kupujúcemu, ak to výslovne vyžaduje kúpna zmluva; stavebné práce nie sú povolené
• Zúčastniť sa na školiacom programe, ktorý nie je určený predovšetkým na zabezpečenie zamestnania
  • Sledovať alebo kontrolovať ako funguje podnik, podnikanie alebo ako sa vykonávajú profesionálne činnosti
  • Vyhľadať investície v USA bez toho, aby sa vykonávala produktívna práca alebo sa osoba aktívne podieľala na riadení podniku
  • Prieskum potenciálnych miest pre podnikanie (kancelárií, skladov, pozemkov)
  • Vystúpenie ako lektor alebo rečník
  • Práca pre zahraničného vystavovateľa v súvislosti s exponátmi na medzinárodných veľtrhoch alebo medzinárodných výstavách, pokiaľ sú pracovné povinnosti návštevníka mimo USA.
  • Usporiadanie a účasť sa na obchodných rokovaniach
  • Vykonávať štatutárne funkcie ako člen predstavenstva americkej korporácie
  • Nákup spotrebného materiálu alebo tovarov
  • Výber a najímanie zamestnancov
  • Vyjednávať zmluvy, podpisovať zmluvy alebo prijímať objednávky na výrobky vyrobené mimo Spojených štátov
  • Zúčastniť sa na konvenciách, stretnutiach, obchodných výstavách alebo obchodných podujatiach na vedecké, vzdelávacie, profesionálne alebo obchodné účely
  • Vysporiadať dedičstvo alebo majetok
  • Vykonať nezávislý výskum (t.j. výskum, za ktorý nezískate odmenu zo zdrojov v USA).
• Ďalej, okrem uvedených aktivít sú povolené ešte mnohé ďalšie aktivity, napr. Vystúpenie hudobníka na koncerte, bez toho aby bol platený zo zdrojov v USA. Jednotiacim prvkom týchto činností je, že nie sú odmeňované – hradené zo zdrojov v USA a že ide o jednorazové alebo časovo krátke aktivity.

Ku každej z týchto činností možno urobiť detailnejší popis vzhľadom na výklad a judikatúru USCIS (americký imigračný úrad – obdoba cudzineckej polície), čo tieto aktivity zahŕňajú. Na vypracovanie výkladu k tomu, čo možno v rámci víz B1 robiť v USA, je potrebné dodať konkrétny popis predpokladaných prác.

Inštalácia a oprava strojov na B1 víza

Najviac záujmu žiadateľov o víza sa sústredí na to, v akom rozsahu môžu inštalovať, testovať a opravovať stroje a zariadenia. Podrobnejšie vysvetlenie poskytuje Interná smernica pre zahraničné veci (The Foreign Affairs Manual v 9 FAM 402.2-5 (E) (1)). Uvedený článok smernice umožňuje obchodnému návštevníkovi (B1 visa) s vyšším stupňom kvalifikácie (t.j. tým myslia, že ide primárne o osoby s vysokou školou alebo inak špecializovanými vedomosťami alebo skúsenosťami) vykonávať určité druhy práce v Spojených štátoch v súvislosti s obchodným alebo priemyselným zariadením alebo strojmi zakúpenými od spoločnosti mimo územia USA. Obchodný návštevník môže buď nainštalovať, testovať alebo opraviť vybavenie alebo strojové zariadenie, alebo vyškoliť pracovníkov USA na vykonávanie týchto služieb. V kúpnej zmluve sa musí výslovne požadovať, aby predávajúci poskytoval takéto služby. Poznámka: vykonávanie stavebných alebo stavebných prác nie je dovolené, a to ani v prípade, ak sa v kúpnej zmluve vyžaduje, aby predávajúci poskytol tieto služby.

K tomu aj citovanie doslovného amerického znenia: „The Foreign Affairs Manual, at 9 FAM 402.2-5(E)(1), permits an otherwise-qualified business visitor to perform certain types of labor in the United States in connection with commercial or industrial equipment or machinery purchased from a company outside the US..  The business visitor may either install, service or repair the equipment or machinery, or train US workers to perform those services.  The contract of sale must specifically require the seller to provide such services.  Note:  The performance of building or construction work is not permitted, even if the contract of sale purports to require the seller to provide those services.“

Ušetrite svoj čas a peniaze a neváhajte nás kontaktovať.